Symptomatika schizofrénie

Schizofrénia je ochorenie, ktoré má mnoho tvárí . Môžeme sa stretnúť s pacientom, u ktorého sú prítomné halucinácie, bizarné bludy, je na prvý pohľad nápadný, pre každého je zrejmé, že má pred sebou človeka s psychickým ochorením. V kontraste s tým sa môžeme stretnúť s pacientom, ktorý je izolovaný, nemá záujem o okolie, o prácu či koníčky, možno sa pre laika zdá niečím zvláštny (napr. strnulosťou, upretým pohľadom), ale celkovo je nenápadný a málokto by usúdil, že sa stretáva s jedincom so závažnou psychickou poruchou. Rôznorodý klinický obraz a symptomatológia svedčí o tom, že schizofrénia označuje skupinu ochorení, ktoré sa môžu od seba odlišovať nielen klinickým obrazom ale aj patofyziologickými procesmi, ktoré sú v pozadí. Pokusy o definovanie a zatriedenie symptómov sú súčasťou vývoja konceptov schizofrénie tak, ako to bolo uvedené vyššie. V súčasnosti sa delia symptómy schizofrénie na niekoľko skupín: Pozitívne symptómy: halucinácie, bludy, bizarné a katatónne konanie, zaraďujú sa sem známky dezintegrácie, hlavne poruchy štruktúry a organizácie myslenia a dezorganizované konanie. Pozitívne symptómy sú nápadné a vo všeobecnosti sú základným podkladom pre diagnózu akejkoľvek psychotickej poruchy. Negatívne symptómy: hypobúlia a chorobná nerozhodnosť, znížená schopnosť komunikácie, aj chudobnosť rečového prejavu, obmedzenie sociálnych vzťahov, plochá emočná reaktivita (afektívne oploštenie). Pre klinickú prax je veľmi významné rozlišovať medzi rôznymi typmi negatívnych príznakov. Máme možnosť terapeuticky ovplyvniť veľkú časť negatívnych symptómov, pri primárnych pretrvávajúcich negatívnych symptómoch je terapeutické ovplyvnenie veľmi problematické. Súvisí to s predstavou schizofrénie ako neurovývinovej poruchy, a patologické procesy (ktoré vedú k pretrvávajúcim negatívnym symptómom) sú prítomné už dávno predtým ako je schizofrénia diagnostikovaná vo včasných vývinových obdobiach a v prodromálnej fáze.