Psychosociálna terapia

Hoci primárne stabilizujúcim zásahom v liečbe schizofrénie sú psychofarmakoterapeutická starostlivosť a elektrokonvulzie, súčasťou procesu celkovej rekonvalescencie je socializácia v rámci rodiny i mimo nej. Schizofrenickí pacienti totiž často prežívajú sociálnu utiahnutosť až autizmus, pričom tieto javy majú degeneratívny vplyv na sociálne zručnosti a sociálne aspekty bežného života pacientov. Proces socializácie je začlenený do psychosociálnej terapie, v rámci ktorej sa nacvičujú bežné denné aktivity, zaobstarávanie si základných vecí, ba sa aj nacvičujú pracovné zručnosti (domáce práce, chránené dielne, denné, nočné stacionáre). Psychosociálna terapia býva obvykle sčasti pod vedením sociálneho pracovníka alebo pracovného terapeuta, či pod vedením odborníka na rehabilitáciu. Dôležité miesto má aj psychoterapeut, s ktorým schizofrenický pacient postupne rieši psychiatrické a obzvlášť psychologické problémy súvisiace najmä so schizofréniou alebo so vzťahmi v rodine, s priateľom a podobne. Cieľom psychosociálnej terapie je každopádne širokospektrálne prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu pacienta či klienta. Psychoterapia sa, nasledujúc tento cieľ, zameriava na poskytovanie rád, vzdelávania, na objavenie vlastnej perspektívy či na modelovanie životných situácií tak, aby sa pacient učil zvládať stres a zodpovednosť. Konzultácie v nemocničnom prostredí sú vhodné pre získanie informácií o schizofrénii, o prognóze tohto ochorenia vo svojom vlastnom prípade a o perspektíve do budúcna, snažiac sa docieliť spoluprácu pacienta pre ďalšie, ambulantné doliečovanie (liečenie). Negatívom resp. rizikom pre psychosociálne terapie je vytvorenie možnej závislosti pacienta od svojho konzultanta.